Trdlo z chémie versus pseudomagistra

Na úvod toľko, že: Keby som nebola také trdlo z chémie a keby som nemala takého úžasného chemikára, ktorý ma nenútil učiť sa tento div sveta (pretože pochopil, že som trdlo z chémie), som teraz isto magistra. Pracovala by som v lekárni a otvárala krabičky, a ochotne vysvetľovala dôchodcom a hysterickým matkám, že čo je na čo a tak… niekedy aj neochotne, ale to len počas vyčerpania a únavy ako fras, ktorú mávam a počas PMS by som lekáreň zatvárala. Vlastne aj počas chrípkovej epidémie. Bola by som skrátka neskutočne užitočná magistra. Asi dobre, že som trdlo z chémie, však?

Rodostrom

Prečo som vlastne chcela byť pseudomagistra a aj ňou vlastne som? Neviem, či je to genetikou, ale môj starý otec bol lekár a čo je ešte dôležitejšie, môj pradedo, otec mojej babky (ešte ste sa nestratili v rodostrome?) bol farmaceut a mal naozajstnú lekáreň. Moja stará mama študovala farmáciu, ale nakoľko jej z politických príčin nedovolili doštudovať, stala sa televíznou hlásateľkou. Ja som vlastne trochu niečo podobné, ako televízna hlásateľka, ale jedným z mojich najväčších hobby je čítanie. Nakoľko na knihy mám pri dvoch deťoch málo času, milujem čítať príbalové letáky.

A už sa dostávame k pointe. Keď ma oslovili, aby som napísala tento článoček do blogu, až mi srdce poskočilo. Začala som skúmať o čo ide, pretože naozaj nie som ochotná prispievať k obľúbeností vecí, čo nemajú zmysel. Ale nakoľko som tak trochu magistra a nakoľko som vyčerpaná a unavená ako fras, toto mi sadlo.

Mám málo železa

Možno to súvisí s tým, že odkedy nie som ryšavá, nekorodujem, alebo čo. Ale mám málo železa. A verte mi. Trvalo dlho, kým som prišla na to, prečo to je… áno, musela som zmeniť životný štýl na o čosi pokojnejší, začať pravidelne behať, cvičiť, zmeniť stravu, viac sa ľúbiť…Tesne pred menštruáciou by som zožrala aj koňa. A to sa radostne ovulujúc cítim viac na vegánku, ktorá rada večeria párky a potrebuje tú paštétu, čo majú vo vieche na našej ulici. Za mäso by som počas týchto dní vraždila. Pomaly som chodila po ulici s dýkou, aby som si zapichla nejakého mamuta… alebo chodievam tajne do mekáča. No čo. Skrátka som musela zmeniť môj svet, aby moje dcéry neostali polosirotami. A doplniť to, čo mi chýbalo. A jedným z tých “doplniť”, bolo železo. Nebudeme si klamať, matky potrebujú železo, aby prežili.

Bezželezité problémy v tehotenstve

Vraj ženy, ktoré majú tesne po sebe deti a matky viacerčiat majú často bezželezité problémy. Je to logické. Naše telo je chudáčik vyživujúci ďalších tvorov a to nie je také jednoduché. Napríklad celkom jednoznačne som presvedčená o tom, že môj muž a ani ten váš by to nedali. Padavky. Ja som jasný príklad viacerčiatkovej matky, ale zase treba povedať, že mám aj deti tesne po sebe, konkrétne minútu po sebe.

Klystír a iné naturálie

Skrátka: v tehotenstve mi predpísali železo. Vy, čo ste spolumatky, isto viete, že počas tehotenstva sa dozviete všetko a aj to, čo nechcete. Ľudia majú podvedomú potrebu povedať vám všetko na svete. A mne napríklad hovorili, že “fuuuuj klystír” pred pôrodom. Okrem iných “fuuuuj”. Tak som túto informáciu spracúvala a ako som tak jedla to predpísané železo, čoraz viac, vlastne každý boží deň a to hneď niekoľkokrát som po niečom ako klystír túžila. Čoraz vášnivejšie. Ak ste jedli počas tehotenstva také to klasické predpísané železo, isto viete, o čom hovorím. To sa skrátka nevykakáš. Ani za svet. A tak máš v bruchu nie len dve deti, ale aj veľa…viete čoho.

Upchávacie železo

Riešila som, či teda neprestanem jesť to upchávacie železo, ale moju kamošku z neho zase preháňalo… a tak som to radšej nechala tak a čakala na zázrak predpôrodného momentu, kedy… prepáčte, že som taká naturálna, ale toto všetko s materstvom súvisí viac ako fotky spiaceho dieťatka v čipkovanej dečke… skrátka klystír pred pôrodom bol pre mňa jedným z najpozitívnejších zážitkov počas tehotenstva. Podľa mňa tam mali moje deti hneď oveľa viac miesta….

Iné železo (to hémové ?)

Nie, nie som farmaceutka, nie som magistra, nie nemám vzdelanie toho druhu, lebo som chemické trdlo a absolútne nerozumiem ničomu, čo sa ma chemikár pokúsil naučiť. Ale viem, že som menej unavená, že do seba nepchám hlúposti, a že mám dostatok miesta v bruchu, pre prípadného ďalšieho zaberača tohto priestoru a vyžadovača vyššej produkcie železa. A že na to, aby som bola mater zo železa, musím o seba dbať… a ľúbiť sa a tiež to, že telo si železo samé nevytvorí (aj keď mu samozrejme môžeme veľmi pomáhať stravou).

Tak len toľko. Že existuje aj iné železo ako železo… A verte mi, že predtým, než som toto napísala, rozprávala som sa o tom, čo je pre moje telo dobré s ľuďmi, ktorí trdlá z chémie nie sú a sú naozajstní magistri, nie len čitatelia príbalových letákov.